Maďari VARSÓ niesú v našich končinách až taký neznámi, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, a aby sme aj tuto nenápadnú nevedomosť vykorenili, tak sme spáchali spolu s Viktorom, spevákom tejto formácie, zaujímavý pokec.

Mohol by si nám povedať, čo máte nového, čo chystáte do budúcnosti, a troška našim čitateľom ponúknuť pohľad aj do minulosti. Proste predstav kapelu, takpovediac od A do Z.

VARSÓ funguje od roku 1997 s tými istými ľuďmi. Attila Király – basák, Attila Kovács – gitarista, Richard Kozma – bubeník a Viktor Pál – spev. Nevedeli sme správne zahrať ani akord, keď sme sa dali dokopy s Ricsim na začiatku deväťdesiatych rokov, ale medzičasom časté skúšky priniesli svoje ovocie a okolo roku 1995 sme hrali koncerty pod rôznymi neúspešnými menami. Potom sme v roku 1999 vydali „Athletica Devla“, naše prvé, bláznivo pomenované demo, ktoré získalo po celej krajine fakt dobré recenzie. Ďalším krokom bol „Finding Deaf Ears“, album ktorý sme si sami zasponzorovali v roku 2001, a ktorý by sa možno ešte dal zohnať v distre v niektorých krajinách. Naša posledná vecička „The Eastern Fashion“ (2003) má ešte stále veľký úspech a po pravde je to prvý materiál s ktorým sme naozaj spokojní. Zahrali sme okolo 40-50 koncertov, na ktorých sme tento album predstavili verejnosti, a vydali sme video „The Point Of Honour“. No a o našich budúcich plánoch… vieš, za posledné dva roky sme prešli mnohými zmenami. Mám na mysli zmeny v osobnom živote, ktoré nám prekazili naše plány pracovať na VARSÓ. Napríklad, ja som sa pred pár mesiacmi presťahoval do Fínska, kde si robím PhD. štúdium, takže jediný spôsob ako sa môžem zúčastňovať na skúškach je ten, že si kúpim sezónny lístok na lietadlo, ale zatiaľ väčšinou skúšame cez webkameru :o) Chcel som tým povedať, že sme sa vážne museli zamyslieť nad tým, ako budeme ďalej fungovať. A tak sme naplánovali vydanie nášho druhého albumu na rok 2005 s pomocou Hardebaran v Belgicku. Dúfam, že sa vám to bude páčiť. Bude to ešte bláznivejšie ako predchádzajúce veci od VARSÓ.

Na nete sa dajú stiahnuť vaše klipy, „The Point Of Honour“ a „Varsomoments“, s veľmi zaujímavými motívmi, a dokonca aj spracované na profesionálnej úrovni. To buď muselo stať kopu prachov, alebo máte veľmi dobrých známych. Priblíž nám vznik týchto klipov a to, či sa objavili aj niekde v TV, alebo len na nete.

Ďakujem za pochvalu. Tieto klipy boli párkrát na maďarskej rock show, ale to je k televízii asi tak všetko. Väčšinou sa dajú pozrieť na Internete, odkiaľ sa dajú stiahnuť. Najskôr ich nájdete na našej webstránke www.varso.net. Režisérom oboch klipov bol Demeter Lorant, jeden náš mladý, ale veľmi talentovaný kamoš. Nedávno vyhral zopár ocenení a niekoľko jeho klipov bolo na MTV2 Europe. Fakt odporúčam pozrieť sa na tohto chlapíka na www.irmedia.hu, keďže pri pohľade na jeho brutálne a šokujúce filmy, fotky a kresby si myslím že je naozaj výnimočne talentovaný. Náš posledný klip „The Point Of Honour“, je založený na príbehu filmu Pavla Bolivku, ktorý sa odohráva v malej dedinke v horách a je o každodennom živote miestnych ľudí. Je to o tom, ako sa taký človek ráno prebudí, opije, celý deň nerobí nič okrem konfliktov a správa sa hnusne. Myslím si však, že tento klip je napriek všetkému úžasne vtipný, vďaka našim srandičkám. Ono to natáčanie totiž malo kuriózny priebeh. Točili sme to v maličkej zemplínskej dedinke, v blízkosti ktorej sme objavili nádherne miesto na dotočenie posledných scén. Ako sme tak pripravovali kameru a koľaje, objavil sa zrazu jeden z “domácich”. Iróniou bolo to, že ten týpek bol veľmi podobný tomu z nášho klipu. Začal nás vyhadzovať zo svojho pozemku, lebo určite jediné čo chceme, je zjesť mu jeho hrozno. Pokúsili sme sa mu vysvetliť, že nás jeho hrozno absolútne nezaujíma a že keby aj, je nás tu len zopár, tak by sme mu ho aj tak nezvládli zjesť celé. Na to sa ten človiečik úplne rozzúril, tak sme s ním nakoniec museli vyjednávať a dohodli sa, že môžeme zostať, ak on dohliadne na nakrúcanie. Mali sme dosť obavy, že pochopí, že klip je vlastne iróniou o ňom a jeho vlastnom životnom štýle, ale našťastie sa ten týpek opil skôr, ako si to stihol uvedomiť :o)

Venujete sa síce metalu, ale nepoužívate práve zabehané chodníčky, v hudbe dosť experimentujete. Prečo práve takto? Nemyslite si, že s jednoduchšou hudbou by ste skôr prerazili?

Áno, samozrejme! Ale načo je to dobré, byť populárny? Jasné, že keď som bol tínedžer, sníval som o tom ako sa stanem metalovou superstar, tak ako každý z nás, ale teraz jediné, čo chcem, je užívať si ten pocit slobody plynúci z hudby. Ak sa stanete štýlovými a populárnymi už to nieste vy. Možno je naša hudba trochu experimentálna, ale určite nieje našim cieľom hrať technicky. Našim cieľom je hrať to čo sa nám páči. O tom to je. Žiadne triky.

Pred nejakým časom ste hrali niekoľko akcii v Čechách, a ak sa nemýlim, tak aj na Slovensku. Ako sa vám tu u nás páčilo, ako vás prijali fans a pomohlo vám to ako kapele?

Áno, mali sme tu dosť veľa akcií. Ako sa nám tu páčilo? Jedným slovom bolo to ÚŽASNÉ! Ale vážne, kto by nemal rád Slovensko? A jeho nádherné hory, staré zámky a hrady, dobré jedlo, dobrý chlast a sexy ženské... alebo Čechy, ktoré majú takmer rovnaké výhody? Ľudia boli skvelí a rovnakí blázni ako my, a na niektorých miestach, ako napríklad Plzeň, sme mali obrovský úspech. Myslím si, že keby sme hovorili slovensky alebo česky, radi by sme sa presťahovali do Bratislavy alebo Brna, keďže život tam sa nám zdá menej stresujúci. Potom by som pil Zlatý Bažant alebo Staropramen každé ráno na raňajky :o) Naozaj nás tieto krajiny zaujímajú. Len si predstavte, že som Košice navštívil viackrát ako naše hlavné mesto Budapešť, a okrem toho sme tam vždy zašli do maďarského divadla Thália, takže asi nikoho neprekvapí, že poslednú dobu si po večeroch čítam Sprievodcu Košicami 2004 :o) Slovensko a Čechy majú veľmi zaujímavú multikultúrnu minulosť, na ktorú by mali byť Slováci a Česi hrdí. Mali sme veľa pozitívnych zážitkov a bolo by ich určite viac keby sme nemuseli kvôli mojej chorobe prestať v októbri koncertovať. Ale teraz, keď som sa vyliečil, všetko ide dobre, takže sa určite už čoskoro vrátime!

Podľa toho čo viem, tak členovia vašej kapely sú dosť rozlietaní, a pracujú všade možne po Európe. Nebrzdí to vašu kapelu a jej vývoj? Ja viem, že v dnešnej ekonomickej situácii to je ťažké, ale predsalen, ak by ste mali viac koncertov, tak by o vás vedelo viac ľudí.

Máš pravdu, pre kapelu je to teraz zložitejšie, keďže Kovács žije v Budapešti a ja som sa presťahoval do Tampere, ale život ide ďalej. Mávame skúšky, robíme nové skladby a nový album je na ceste. Je pravda, že keby sme viac koncertovali, viac ľudí by nás poznalo, ale na druhej strane, mali by sme väčší úspech robením viacerých koncertov a tým, že by sme VARSÓ brali vážne? Nemyslím si. Táto hudba sa ťažko predáva. V istej chvíli môjho života, som si myslel, že všetok voľný čas musím obetovať VARSÓ, ale uvedomil som si, že hoci sme talentovaní, robíme dobrú hudbu a sme blázni na pódiu, náš talent môžeme lepšie využiť v iných oblastiach života. Nebolo pre mňa ľahké uvedomiť si a priznať, že hoci milujem spievanie, milujem hudbu – akúkoľvek – som len “diletant”, ktorý nikdy nebude skutočným hudobníkom. Je ťažké pozrieť sa pravde do očí, ale keď tak urobíš, ľahšie sa ti žije a pozerá do budúcnosti. Takže som prestal klamať sám seba, že sa jedného dňa môžem stať rockstar alebo kultovým spevákom a teraz sa cítim oveľa lepšie, keďže VARSÓ je kapelou výhradne na voľný čas, a viac ako kedykoľvek predtým sa venujem štúdiu a súkromnému životu.

Ak som na niečo prípadne zabudol, tak to povedz teraz, lebo potom už môže byť neskoro... A nezabudni slušne pozdraviť našich čitateľov :o)

Ďakujem za rozhovor. Bolo mi potešením odpovedať na tvoje otázky. Pozdravujem všetkých čitateľov a dúfam, že sa všetci čoskoro uvidíme na koncerte VARSÓ. Dovtedy sa majte pekne a užívajte život.